Polícia trestne stíha novinára za ohováranie Ministra Jána Počiatka

Od: Martin Daňo, 14 rue des Petits Champs, 78540 Vernouillet, France

Pre: Prezídium Policajného zboru. Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka, Expozitúra Bratislava, #Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava

V Bratislave, dňa 15.08.2013

DVOJMO - K spis. zn.: ČVS: PPZ-385/NKA-PK-BA-2013

VEC: Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia

V trestnej veci vedenej voči obvinenému: Martin Daňo, narodený dňa x.11.1976, xxxxx (ďalej aj ako „obvinený“), stíhaného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, podáva obvinený

SŤAŽNOSŤ

proti Uzneseniu policajtky PZ, ČVS: PPZ-385/NKA-PK-BA-2013 zo dňa 05.08.2013, ktorým bolo vznesené obvinenie obvinenému pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“). Sťažnosťou napádame napadnuté uznesenie v celom v rozsahu.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením bolo voči obvinenému vznesené obvinenie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení.

Máme za to, že napadnuté uznesenie je nezákonné, v rozpore s Trestným zákonom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

V zmysle záverov odbornej literatúry platí:

„Objektívna stránka prečinu ohovárania spočíva v oznámení nepravdivého údaju o inom, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Musí však ísť vždy o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť.“

Skutková veta napadnutého uznesenie policajtky vychádza z toho, že obvinený oznámil nepravdivý údaj o „možnej“ konzumácií omamných a psychotropných látok poškodeným Počiatkom.

Už len táto samotná konštrukcia nemôže obstáť, lebo údaj „o možnej“ konzumácii omamných a psychotropných látok poškodeným Počiatkom nemôže byť ani pravdivý, ani nepravdivý. Údaj o tom, či poškodený Počiatok„možno“ užíval omamné a psychotropné látky v sebe zachycuje len to, že tieto látky „možno“ užíval, z čoho možno dovodiť, že takýto údaj nevylučuje ani alternatívu, že ich neužíval. O nepravdivosti faktu možno uvažovať len v tom prípade, ak sa určitá informácia zverejní ako fakt, a nie ako hypotéza (pripúšťajúca i možnosť opaku).

V danom prípade (pre účely trestného konania) nie je možné (vzhľadom na povahu zverejneného výroku) bezpečne preukázať, že nie je pravdou, že poškodený Počiatek možno užíval omamné a psychotropné látky. A preto už len z tohto dôvodu nemôže konštrukcia skutku obstáť z hľadiska právnej kvalifikácie prečinu ohovárania.

Navyše sa žiada poznamenať, že obvinený nikdy neuviedol v dvoch sporných výrokoch, že poškodený Počiatek „možno“ užíval omamné a psychotropné látky, obvinený len uviedol dva výroky:

„Naše informácie, že užívate omamné a psychotropné látky sú zatiaľ overené z troch zdrojov“

Tento výrok nie je nepravdivý, lebo údaj, že obvinený ako novinár disponoval informáciou od troch zdrojov, že poškodený Počiatek užíva omamné a psychotropné látky, je pravdivý. Obvinený však v tomto výroku neuviedol fakt, že poškodený Počiatek omamné a psychotropné látky „možno“ užíva; uviedol len to, že disponuje informáciou o užívaní týchto látok poškodeným Počiatkom od troch zdrojov.

Obvinený (ako novinár) len reagoval na verejné vyhlásenie ministra v denníku Plus Jeden deň, v ktorom poškodený Počiatek na otázku: „V prípade, že by Vám bola daná verejná výzva, ste schopný sa podrobiť testu na zistenie toho, či ste užívali omamné a psychotropne látky?“ uviedol nasledovné vyhlásenie: „Kedykoľvek a bez akéhokoľvek zaváhania a na úplne ľubovoľné látky. Otázka je, či by s tým nemali problém politici z iných strán.“ Obvinený teda konal v súlade s verejným prísľubom poškodeného Počiatka a legitímne očakával, že poškodený Počiatek splní svoju výzvu a podrobí sa testu na užívanie omamných a psychotropných látok. Obvinený ako novinár si preto len overoval, či informácie pochádzajúce od jeho zdrojov o užívaní omamných a psychotropných látok poškodeným Počiatkom sú pravdivé alebo nie. Skutková veta policajtky preto imputuje záver, že obvinený uviedol, že poškodený Počiatek „možno“ užíva omamné a psychotropné látky, čo však obvinený nikdy neuviedol.

„Tiež Vás žiadame, aby ste nám zodpovedali na otázku, či si myslíte, že výkon funkcie Ministra je zlučiteľný s užívaním uvedených látok“

Ani z tohto výroku nemožno dovodiť, že ním obvinený prezentoval fakt, že poškodený Počiatek „možno“ užíva omamné a psychotropné látky. Obvinený ako predstaviteľ tlače legitímne položil otázku, či výkon funkcie ministra je zlučiteľný s užívaním omamných a psychotropných látok. Žiada sa poznamenať, že otázka, či je výkon funkcie člena vlády SR zlučiteľný s užívaním omamných a psychotropných látok je otázkou verejného záujmu. Je legitímnym právom tlače pýtať sa jednak člena vlády alebo predsedu vlády na jeho názor, či je výkon funkcie ministra zlúčiteľný s užívaním omamných a psychotropných látok. Z takejto otázky ešte nemožno dovodiť, že obvinený tým prezentoval fakt, že poškodený Počiatek užíva omamné a psychotropné látky. Jedná sa o zjavnú fabuláciu policajtky. Na tomto závere nemôžu nič meniť ani subjektívne pocity poškodeného Počiatka, ktoré vyplynuli z jeho výpovede, keďže pravdivosť výrokov (a jeho vnímanie verejnosťou) sa musí posudzovať objektívne, a nie na základe subjektívnych pocitov.

Navyše, ak by sme aj prisvedčili právnej konštrukcii prezentovanej policajtkou v napadnutom uznesení, t.j. že obvinený šíril fakt, že poškodený Počiatek „možno“ užíval omamné a psychotropné látky, tak v trestnom konaní je potrebné preukázať, že poškodený Počiatek takéto látky nikdy neužíval. V tomto smere nemôže obstáť ani test, ktorý si súkromne zadovážil poškodený Počiatok. Zo záverov tohto testu totiž vyplýva len to, že poškodený Počiatek len 3 mesiace (pred vykonaním testu) neužíval omamné a psychotropné látky. To znamená, že tento test nemá žiadnu výpovednú hodnotu v tom smere, či poškodený Počiatok užíval omamné a psychotropné látky aj predtým. Uvedené je potrebné vnímať aj so samotným faktom, že poškodený Počiatok ako člen vlády SR neoslovil príslušného znalca na území SR so žiadosťou o vypracovanie riadneho znaleckého posudku, ale tento test vyhotovil potajme a súkromne na území iného štátu, hoci sa jedná o osobu absolútneho verejného záujmu.

Súkromné zabezpečený text poškodeným Počiatkom na území cudzie štátu má minimálnu dôkaznú hodnotu pre účely trestného konania v Slovenskej republike. Uvedené je potrebné hodnotiť aj v korelácií s ďalším správaním poškodeného Počiatka, ktorý najprv verejne vyhlásil, že sa tomuto testu podrobí a nasledovne na výzvu obvineného vôbec nereagoval a v súčasnosti zastáva názor, že sa nejednalo o verejný prísľub, lebo jeho vyhlásenie neobsahovalo odplatu za poskytnutie vzorku vlasu.

Takéto správanie poškodeného Počiatka preto legitímne vzbudzovalo pochybnosti ohľadom jeho užívania omamných a psychotrópnych látok, o čom svedčia aj reakcie mienkotvorných denníkov ako i reakcie Ing. Sulíka.

Pre účely trestného konania môže byť preto relevantný len znalecký posudok, z ktorého vyplynie záver, že poškodený Počiatek nielen v lehote troch mesiacov, ale nikdy neužíval omamné a psychotropné látky. Len v takomto prípade možno uvažovať o prípadnej trestnej zodpovednosti obvineného.

V zmysle rozhodnutia NS Rč 24/2013 –T 560 platí: „Nepostačuje teda akékoľvek ohrozenie, t.z. i v nízkej či obvyklej intenzite, ale musí ísť o ohrozenie zásadnejšieho charakteru. Pretože ide o trestný čin ohrozovací, treba tiež hodnotiť ďalšie hroziace následky a s nimi súvisiace okolnosti, nielen následky skutočne vzniknuté. Zákonným znakom trestného činu ohovárania je tiež skutočnosť, že oznámený údaj je nepravdivý, pričom ide o skutkovú okolnosť, ktorá musí byť obsiahnutá v opise skutku, v ktorom je trestný čin ohovárania označený. Z hľadiska subjektívnej stránky sa potom vyžaduje, aby páchateľ trestného činu bol aspoň uzrozumený s nepravdivosťou oznámeného údaju.“

V tomto smere nemožno súhlasiť s napadnutým uznesením policajtky o existencii nepriameho úmyslu u obvineného, pretože jeho konanie takýmto úmyslom nemohlo byť kryté.

Vychádzame najmä z toho, že:

• obvinený disponoval troma zdrojmi, že poškodený Počiatek omamné a psychotropné látky užíva,
• aj napriek svojmu vyhláseniu poškodeného Počiatka, že sa kedykoľvek podrobí testu na prítomnosť omamných a psychotropných látok podrobí, poškodený Počiatek vôbec nereagoval na túto výzvu, naopak poskytnutie svojej vlasovej vzorky podmieňoval poskytnutím odplaty,
• obvinený, spoliehajúc sa na pravdivosť svojich zdrojov, podal ešte pred vznesením obvinenia žalobu na Okresnom súde Bratislave I, ktorou sa dožadoval, aby poškodený Počiatek verejne vyhlásil, že užíva omamné a psychotropné látky. Ak by obvinený nebol presvedčený o pravdivosti toho, že poškodený Počiatek omamné a psychotropné látky užíva, tak len ťažko je prijať záver, že by sám inicioval súdne konanie, ktorým by sa dožadoval uloženia povinnosti splnenia verejného prísľubu a uloženia povinnosti verejne vyhlásiť, že poškodený Počiatek omamné a psychotropné látky užíva.

V neposlednom rade je potrebné s ohľadom na ustálenú judikatúru posúdiť to, či zverejnením údaju o poškodenom mohlo vskutku značnou mierou ohroziť vážnosť občanov poškodeného Počiatka. Ak poškodený Počiatek verejne vyhlási, že sa podrobí testu na prítomnosť na zistenie omamných a psychotropných látok, a potom to odmietne z dôvodu, že jeho vyhlásenie neobsahovalo odplatu, tak takáto osoba nemôže požívať zvýšenú vážnosť v spoločnosti, a to najmä u svojich spoluobčanov, lebo nesplnila to, čo verejne prisľúbila. Osoba, ktorá bez náležitého odôvodnenia nesplní to, čo verejne prisľúbila, nemôže požívať vážnosť v spoločnosti, a teda nemôže v jej konkrétnom prípade dôjsť k zníženiu vážnosti u spoluobčanov, čo je zákonnám znakom prečinu ohovárania.

Okrem iného je potrebné poznamenať aj to, že ani predseda vlády SR neuviedol, či je výkon ministra zlučiteľný s užívaním omamných a psychotropných látok, a preto nie je zrejmé, či by vskutku zverejnenie informácií o tom, či poškodený Počiatek omamné a psychotropné látky užíva, ohrozilo jeho vážnosť u spoluobčanov (resp. jeho politickú kariéru), a to i za situácie, ak by takouto vážnosťou poškodený Počiatek vskutku disponoval.

Obvinenému nedá nespomenúť to, že vznesenie obvinenia považuje za zásah do práva na slobodu prejavu, ktorá je garantovaný čl. 10 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd. V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje napadnuté uznesenie policajtky tzv. chilling efect s cieľom obmedziť slobodu prejavu obvineného, čo dokumentuje aj to, že trestné oznámenie poškodený Počiatek podáva priamo u prezidenta PZ, tento bez náležitého odôvodnenia stanovuje výberovú príslušnosť NAKA, aj keď sa jedná triviálny prečin a policajtka NAKA vznesie obvinenie po tom, ako dôjde k vymenovaniu Generálneho prokuratúra SR zvoleného poslancami vládnej strany, ku ktorej patrí aj poškodený Počiatek. Takéto skutkové okolnosti preto jednoznačne dokresľujú, že sa jedná o zásah do práva na slobodu prejavu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto považujeme napadnuté uznesenie za nezákonné a v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku aj riadne neodôvodnené, a preto navrhujeme, aby príslušný prokurátor konajúc ako odvolací orgán po preskúmaní veci rozhodol o tejto sťažnosti tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vydá

UZNESENIE

ktorým napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

________________________________

Martin Daňo / obvinený

Na vedomie: Generálna prokuratúra SR