Gorila - Slovensko 2011/2012 - cast. 2

Gorila - prehľad

Chronológia ITP „GORILA“ a „GORILA 1“

Žiadosť o použitie ITP bola spracovaná dňa 21.11.2005 pod č.p. 63/950-D-241-34/2005-S. Predmetom ITP „Gorila“ bolo získanie informácií k činnosti záujmovej osoby Zoltán VARGA, podozrenie z páchania rôznej trestnej činnosti ekonomického charakteru, prepojenie s predstaviteľmi finančnej skupiny Istrokapitál a jej vstup do liehovaníckych firiem. Cieľom ITP „Gorila“ bolo získať taktiež aj informácie c kontaktoch záujmovej osoby na predstaviteľov rôznych ministerstiev pri výberových konaniach v prospech spoločností, s ktorými záujmová osoba spolupracuje. Cieľom bolo tiež potvrdenie informácií o pôsobení záujmovej osoby ako vedúcej osobnosti organizovanej skupiny, ktorá korupčným spôsobom preniká do orgánov polície, finančných inštitúcii, štátnej správy a takto si upevňuje svoj vplyv a získava výhody.

Sudca KS Bratislava dňa 23.11.2005 na základe vyššie uvedenej žiadosti vydal rozhodnutie pod č.p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006.

Dňa 26.1.2006 pod č.p. 63/950-D-284-8/2006-S bol požiadaný Krajský súd o udelenie súhlasu na ITP - sledovanie a vyhotovovanie s tým súvisiacich obrazových záznamov na záujmovú osobu Zoltán VARGA, ktorú sudca KS schválil rozhodnutím č.p. Ntt-2-D-100/2006 dňa 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006.

Na základe rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informovať ho jedenkrát za 3 mesiace o stave využívania ITP „Gorila“ písomnosťou č.p. 63/950-D-284-26/2006-S zo dňa 3.3.2006 bola na KS Bratislava zaslaná informácia o priebehu používania ITP „Gorila“, v ktorej boli uvedené skutočnosti o tom, že v priebehu používania ITP „Gorila“ sa potvrdzujú informácie uvedené v žiadosti o udelenie súhlasu na použitie daného ITP „Gorila“.

Pred ukončením doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovaná nová žiadosť o použití ITP „Gorila 1“ pod č.p. 63/950-D-284-37/2006-S zo dňa 16.5.2006 na záujmové osoby Zoltán VARGA a Jaroslav HAŠČÁK. Dôvod na použitie ITP „Gorila 1“ bol oproti ITP „Gorila“ rozšírený o aktivity predstaviteľov finančnej skupiny PENTA, ich využívanie príslušníkov Policajného zboru vo svoj prospech pri ovplyvňovaní vyšetrovania v niektorých prípadoch týkajúcich sa najmä závažnej hospodárskej trestnej činnosti. Tieto poznatky následne PENTA využíva vo svoj prospech pri privatizácii a pri získavaní významných štátnych zákaziek.

Sudca KS Bratislava dňa 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil súhlas na použitie daného ITP „Gorila 1“ na dobu do 18.11.2006.

Dňa 24.5.2006 bolo spracované oznámenie o ukončení používania ITP „Gorila“ č.p. 63/950-D-284-39/2006-S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP „Gorila“ vyhodnotené ako opodstatnené.

Dňa 16.6.2006 pod č.p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovaná informácia

• priebehu používania ITP (Ntt-2-D-100/2006 - sledka). (nečitateľné) riaditeľa sekcie D p. Petráša bola dňa 31.7.2006 pod č.p. 63/950-D-204-40/2000-3 spracovaná žiadosť na sekciu K o odstúpenie záznamov na DVD získané. Žiadosť nebola realizovaná.

Dňa 3.8.2006 pod č.p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K požiadaná o predčasné ukončenie ITP „Gorila 1“. ITP bolo predčasne ukončené dňom 4.8.2000, demontáž technického zariadenia bola vykonaná.

Dňa 18.8.2006 bola na Krajský súd Bratislava pod č.p. 63/950-D-284-57/2006-S zaslaná informácia o predčasnom ukončení používania ITP „Gorila 1“.

Spravodajské informácie z ITP „Gorila" spracované na 5 odbore:

• Č.p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozadí privatizácie letiska. Sl bola odstúpená sekcii P bez obmedzenia šírenia. Sekcia P ju neodstúpila mimo •SIS a zaradila ju do svojho poznatkového fondu.
• Č.p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitách finančnej skupiny PENTA v zdravotníctve. SI bola na návrh 6. odboru ponechaná na sekcii D.
• Č.p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 - Súhrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola na návrh 6. oboru ponechaná na sekcii D.
• Č.p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 — Doplnenie súhrnnej informácie k JUDr Oszkár VILÁGI. SI bola odstúpená na sekciu P, ktorá ju neodstúpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkového fondu.
• Č.p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o úniku utajovaných skutočností z prostredia PPZ (Rejda) smerom k finančnej skupine PENTA - SI bola z taktického hľadiska ponechaná na 5. odbore. SI ale bola uvedená v liste pre Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, pravdepodobne aj na MV SR (ÚIS), ktorý bol na zaslaný na prelome máj - jún 2006 (Tkáčikom). Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) si následne spolu s ďalšími podkladmi vyžiadal fotokópiu uvedenej informácie. Fotokópiu na účely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkáčik) pod č.p. 63/950-D-251-41/2006-S dňa 17.7.2006.
• Č.p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizácii rozvodných závodov. SI bola spolu s inými informáciami dňa 15.2.2006 odstúpená cez sekciu P pod č.p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vlády a ministrovi vnútra.
• Č.p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finančnej skupiny PENTA so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou. SI bola bola spolu s inými informáciami dňa 15.2.2006 odstúpená cez sekciu P pod č.p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vlády a ministrovi vnútra.
• Č.p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupčnom konaní predstaviteľa finančnej skupiny PENTA voči jednotlivým poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnutá na odstúpenie predsedovi vlády a ministrovi vnútra. Sekcia P informáciu predsedovi vlády a ministrovi vnútra neodstúpila so zdôvodnením, že informácia je slabo podložená faktami. Sekcia P svojvoľne znížila stupeň dôveryhodnosti informácie napriek tomu, že nemá k zdrojom informácie žiadne vedomosti. Č.p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitách osôb pracujúcich pre finančnú skupinu PENTA (Varga, Mozolík, Rejda) Sl bola odstúpená sekcii P informovať MV SR a ÚIS MV SR. Sekcia P ÚSMV SR GR neodstúpila.

5.4. 2006 o úniku utajovaných skutočností z prostredia PPZ (Rejda smerom k finančnej skupine PENTA riaditeľa sekcie D. p Forgáč vrátil Sl skutočnosti a vydal pokyn (nečitateľné) (mimo sekciu P).

2006-S zo 7.4.2006 o úniku utajovaných skutočností PPZ (Rejda) smerom k finančnej skupine PENTA podľa pokynu ZRD k predchádzajúcej Si . 1. ... o skutočnosti uvedené ZRD; a odstúpená osobným listom riaditeľa SIS sekciu P.

• Č.p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 — Súhrnná informácia K funkcionárom Fondu národného majetku s návrhom odstúpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstúpila a zaradila ju do poznatkového fondu.
• Č.p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahách predstaviteľov SMK o urýchlenú privatizáciu teplární. Sl bola ako URGENT navrhnutá na odstúpenie predsedovi vlády, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informáciu neodstúpila.
• Č.p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizácii vodárenských spoločností s návrhom zvážiť odstúpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstúpila a zaradila ju do poznatkového fondu.

Celkovo bolo z ITP „Gorila“ spracovaných na 5. odbore 14 spravodajských informácií, z ktorých bolo 9 odstúpených na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedinú informáciu pre externých príjemcov (predseda vlády, minister vnútra) pod č.p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spojila 2 z vyššie uvedených spravodajských informácií 5. odboru. Väčšina získaných poznatkov z ITP „Gorila“ tak nebola odstúpená mimo SIS.

Chronológia ohľadne požiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) č.p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozáznamov z ITP „Gorila“:

• v 22. týždni 2006 (prelom máj - jún) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracované podklady na vypracovanie listu pre Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, pravdepodobne aj na MV SR (ÚIS) v súvislosti s mediálnymi aktivitami voči vtedajšiemu vedeniu sekcie D. Išlo o súvislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteľov finančnej skupiny PENTA v spolupráci s funkcionármi polície. Podklady boli elektronicky zaslané p. Tkáčikovi, ktorý spracoval vyššie uvedené listy pre Generálnu prokuratúru a Špeciálnu prokuratúru (pripadne MV SR).
• Začiatkom júla 2006 5. odbor obdržal žiadosť Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) č.p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktorý žiadal o o zapožičanie audiozáznamov SIS z použitia ITP na osobu Zoltán Varga, ktoré bolo schválené sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadeného ITP je GORILA), o fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovateľ sekcia P), fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokópiu žiadosti o použitie ITP (č.p. 63/950-D-284-2/2005-S) a fotokópiu rozhodnutia sudcu Krajského súdu v Bratislave, (uvedené audiozáznamy, spravodajské informácie a konkrétne čísla písomností boli uvádzané v predmetných listoch na Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, z uvedeného dôvodu sa domnievame, že bol spracovaný aj list na MV SR, ktorý bol pridelený na riešenie ÚIS, ktoré nás o uvedené materiály požiadalo).

Žiadosť OBKOK UIS PZ č.p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola následne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstúpená na 9. odbor sekcie D (p. Tkáčik) na vybavenie.

5. odbor medzitým požiadal dotknuté súčasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapožičanie audiozáznamov (žiadosť č.p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokópie č.p. 54-D-150-37/2006-S (žiadosť č.p. 63/950-D-251-40/2006-S). 5. odbor tiež vyhotovil fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokópiu žiadosti o použitie ITP (č.p. 63/950-D-284-2/2005-S). Fotokópia rozhodnutia sudcu Krajského súdu v Bratislave nebolo vyhotovená, nakoľko podľa zákona o OUS SIS nie je oprávnená vyhotovovať fotokópie cudzích utajovaných písomností.

Listom č.p. 63/950-D-251-41/2006-S zo dňa 17.7.2006 a 63/950-D-251-48/2006 zo dňa 2.8.2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkáčik) odstúpené všetky v predchádzajúcom bode vyžiadané audiozáznamy a fotokópie písomností na vypracovanie odpovede a odstúpenie materiálu žiadateľovi (OBKOK UIS PZ).

Ku všetkým uvedeným skutočnostiam je potrebné uviesť, že skutočnosti získané prostredníctvom ITP „Gorila“ neboli použité v procesnom konaní, niekoľkonásobný únik utajovaných skutočností nebol novým vedením SIS prešetrovaný, napriek tomu, že všetky podklady boli novému vedeniu SIS poskytnuté.

Je potrebné tiež uviesť, že k úniku utajovaných skutočností z ITP „Gorila“ bola operatívnym pracovníkom Iveta Šimová získaná 19.3.2007 spravodajská informácia 63/956-V-804-10/2007-S, ktorá priamo hovorí o tom, že bývalý riaditeľ sekcie D PaedDr. Ľubomír Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu a prostredníctvom neho odovzdal predstaviteľom finančnej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrávky z ITP „Gorila“ na CD nosiči. Požiadavkou predstaviteľov PENTY bolo, aby boli uvedené prostriedky presunuté z účtu na účet.

Ďalším operatívnym prešetrovaním na 56. oddelení 5. odboru sekcie D (cez žiadosti na komerčné banky o výpisy z bankových účtov Arpášovej spoločnosti Identita, s.r.o.) bolo zistené, že na účty tejto spoločnosti prichádzajú mesačne rádovo niekoľkostotisícové platby od spoločnosti Barkont, s.r.o., IČO: 35850493, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Peter Demovič, r.č. 720906/6425, bytom L. Novomestského 4, Pezinok, resp. Kríková 10, Bratislava. Uvedený Peter Demovič je v záznamoch ITP „Gorila“ spomínaný ako „Demo“, ktorý spoločne so Zoltán Varga pracuje pre finančnú skupinu PENTA. Nový riaditeľ sekcie D napriek týmto skutočnostiam odmietol akékoľvek ďalšie kroky smerom k riešeniu úniku utajovaných skutočností ITP „Gorila“ ako aj k využitiu samotného obsahu ITP.

13.12.2005 (Anna Bubeníková, Jaroslav Haščák)

19.12 hod. prichádzajú Jaroslav Haščák a Anna Bubeníková - členka Výkonného výboru FNM SR za SDKÚ a zároveň riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM. Majú milenecký vzťah.

Rozprávajú o zverejnení (v Pravde) prepojení nového člena dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, a.s. prof. Rudolfa Siváka na finančnú skupinu Penta. Sivák bol po zverejnení prepojenia na Pentu u Bubeníkovej a hovoril jej, že všetci z fakulty sa ho na článok pýtajú. Závidia mu odmeny 20 tis. Sk mesačne. Sivák sa z toho zosypal. Bubeníkova mu povedala, že aby sa neopovážil zložiť funkciu, Prof. Sivák povedal, že už je neskoro, že on už sa vzdal. Bubeníková je nahnevaná, že funkciu vzdal. Na zverejnenia prepojení prof. Siváka bol nahnevaný aj minister hospodárstva Jirko Malchárek. Malchárek pred 10 minútami volal Bubeníkovej, že kto mu ho podsunul. Bubeníková je tiež nahnevaná na Malchárka. Hovorí Haščákovi, že s Malchárkom bola v piatok a povedala mu svoje výhrady k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu „Lipták“ y BNO podniku, kde sú akcionári aj Nemci (pravdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubeníková povedala Malchárkovi, že uvedený obchod za miliardu nemusia mediálne ustáť (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde má štát akcionársky podiel). Bubeníková hovorí, že uvedený obchod sa nepáči ani Nemcom a Bubeníková im navrhla aby v akcionárskej zmluve preskúmali možnosť odmietnuť Malchárkovho človeka („Lipták“). Haščák jej vysvetľuje, že Malchárek je síce infantilný (veľké decko) a ťažko sa s ním komunikuje ale na funkciu ministra je z možností on alebo Rusko lepší.

Bubeníková sa pýta Haščáka, či materiál o Slovalco, ktorý na rokovanie vlády SR predložil Malchárek vypracovala Penta. Haščák nevie, ale zistí jej to u svojho partnera Joža z Penty (Špirko alebo Oravkin). Bubeníková sa sťažuje na komunikáciu s Jožom, že mu treba všetko hovoriť po lopate. Haščák jej vysvetľuje, že Jožo je z nich najinteligentnejší (IQ testy, matematika, jazyky), len nemá zmysel pre situáciu. Bubeníkova sa rozhorčuje, že s Jožom volala a ten jej do telefónu rozprával všetky mená (Meinl Bank atď.). Bubeníková oznamuje Haščákovi, že Slovalco je vyriešené len na roky 2005 a 2006. Bude potrebné ešte rokovať o období 2007 - 2013 (ide o nevýhodné zmluvy medzi SE a Slovalco, ktoré sú dôvodom meškaní vstupu talianskeho Enelu do SE).

Bubeníková rozpráva o záujme viacerých subjektov o kúpu zdravotníckych zariadení. Dnes bol u nej Sklenár, ktorý sa zaujímal o kúpu polikliniky Tehelná. Haščák sa jej pýta, či sa pýtal na Pentu. Bubeníková odpovedá, že nie, že sa pýtal len koľko je záujemcov. Haščák sa pýta koľko chce Sklenár zaplatiť. Bubeníková hovorila, že si prešiel budovu, povedal, že tam treba veľké investície a je ochotný zaplatiť 40 mil. Sk. Bubeníková hovorí, že ešte väčší záujem bude o polikliniku Ružinov.

Rozvodné závody - Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika — VSE. SSE a ZSE

Haščák delí províziu za výber poradcu na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Iniciátorkou a realizátorkou doprivatizácie zvyšných balíkov akcií rozvodných podnikov bola Bubeníková. Haščák chcel preto 2 mil. EUR rozdeliť medzi Annu Bubeníkovu, Jozefa Juricu (riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM) a ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladník SDKÚ) a budú musieť niečo dať aj im. Haščák má po 20. decembri dohodnuté stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovaní SDKÚ je najvyšší - nad Kucejom). Presný spôsob delenia bude závisieť od tohto stretnutia. Haščák sa pýta Bubeníkovej na jej názor či majú do toho zahrnúť aj Palacku. Bubeníková povedala, že aj keď to vymysleli a zrealizovali oni (Bubeníková, Jurica, Haščák), nevedia to sami presadiť a budú sa musieť podeliť. Haščák sa pýta Bubeníkovej, či môže Palackovi povedať, že do delenia budú zahrnutí aj funkcionári FNM (Bubeníkova, Jurica), či nemá s tým po straníckej línii problémy. Bubeníkovej je to v podstate jedno, lebo je otázne či Haščákovi Palacka uverí.

Haščák hovorí Bubeníkovej, že sa ohľadne doprivatizácie SSE dnes stretol so zástupcom Electricité de France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccioni je aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SSE. Haščák sa s ním dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Luccioni predbežne ponúkol províziu 2,5 mil. EUR čo je podľa Haščáka málo (len niečo vyše 1% z očakávanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil reálie, že Electricité de France (súčasný 49% vlastník SSE) je štátna firma a nemôže ponúknuť viac. Haščák to akceptoval s tým, že ešte sa u Luccioniho bude snažiť túto sumu zvýšiť na aspoň 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil Bubeníkovej, Juricovi, Malchárkovi a Palackovi. Obáva sa ale, že Palacka bude chcieť viac, pretože predaj musí schváliť vláda SR. Ako príklad uvádza, že Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchárka a funkcionárom FNM po 10 tis. EUR.

Privatizácia teplární (Bratislava. Trnava. Žilina. Martin, Zvolen. Košice)

Haščák rozpráva, že sa ohľadne privatizácie teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) stretol cez weekend s členmi prezídia FNM Igorom Grošaftom (SDKÚ) a Stanislavom Janotom (KDH). Grošaft stojí v otázke privatizácie teplární za Bubeníkovou. Spomínajú spoločný rozhovor ohľadne privatizácie teplární medzi Palacka, Bubeníková, Grošaft (všetci SDKÚ), kde Bubeníková plakala-pravdepodobne ide o odvolanie Bubeníkovej z privatizačnej komisie (viď rozhovor Haščák - Malchárek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi).

Haščák hovorí o zmenách v orgánoch Bratislavskej teplárne, a.s., (BAT), ktoré má pripravené. Predsedom predstavenstva sa má stať Ladislav Eštok (v súčasnosti člen predstavenstva). Súčasného predsedu predstavenstva Ivo Foltín nechá Haščák v predstavenstve. Z predstavenstva odvolajú aj Róbert Prikryl, ktorý má ísť preč z FNM.

Bubeníková rozpráva o rozhovore s Palackom v súvislosti s privatizáciou teplární (pri jej odvolaní z komisie). Bubeníková nemá rada Palacku (volá ho škulavec). Palacka jej hovoril, že v súvislosti s privatizáciou teplární je v SDKÚ vnímaná skôr ako osoba konajúca v prospech Malchárka (Penta) a nie v prospech domovskej SDKÚ. Palacka jej hovoril, že Kojda jej mal povedať, že Penta nemôže dostať všetky teplárne a že v privatizácii teplární boli delenia ešte v čase, keď Malchárek nebol ministrom -TEKO (Košická tepláreň) má ísť SMK (Világi), Bratislavská tepláreň má ísť pre Penta Group, KDH má dostať niektorú z menších teplární (Martin) a pod..

Bubeníková odovzdáva Haščákovi nejaké materiály ohľadne BAT. Bubeníkova prisľúbila Haščákovi dať na USB kľúč nejaké ďalšie nafotené materiály.

Fond národného majetku SR.

Haščák predstavuje Bubeníkovej novú koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavením Kojdu súhlasil aj Palacka, ktorý konečne pochopil, že Kojda hrá na vlastné triko. Haščák dohodí Kojdovi nejaké obchody v BAT, a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problémy (viď rozhovor Haščák - Malchárek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené. Haščák hovorí Bubeníkovej aby išla za Igorom Grošaftom a porozprávala sa s ním o tom. S vyššie popísaným systémom fungovania FNM súhlasia aj Igor Kucej a Gabriel Palacka z SDKÚ.

Haščák sa pýta Bubeníkovej či bola dnes u Ivana Mikloša. Bubeníková odpovedá, že stretnutie bolo zrušené.

Privatizácia Polikliník

Haščák hovorí, že zistil, že do privatizácie polikliník nemôže Ministerstvo zdravotníctva nič hovoriť. Rozhodujúcou osobou pri privatizácii polikliník je minister hospodárstva. Haščák by mohol presadiť, aby záujemcovia o polikliniku museli mať zdravotnícku licenciu. Po dnešnej koaličnej rade, keď SMK útočilo na ministra Zajaca, že celé zdravotníctvo je Penta to nechce preháňať. Ak má mať Penta celé zdravotníctvo, SMK by požadovalo celý SEPS a SE. Pri privatizácii polikliník bude potrebné zaangažovať aj VÚC, ktoré musia zdôvodniť, že polikliniky nechcú. Mal by to urobiť do ukončenia svojho mandátu Ľubo Roman. Ak to nebude chcieť urobiť, má byť zaangažovaný Vladimír Bajan.

Haščák rozpráva o hodnote polikliniky Tehelná. Má pripravené dve ceny. Ak bude poliklinika Tehelná naďalej zdravotníckym zariadením má Haščák pripravenú ponuku na 94 mil. Sk s tým, že minimálne 50% zo 62 ambulancií (okrem 3 sú všetky

súkromné) bude musieť vypovedať nájom a dať si tam vlastných lekárov, ktorý budú v zamestnaneckom pomere. V prípade, že pôjde o realitné využitie polikliniky má cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru vyplýva, že Haščák je len poradca bližšie nezistenej skupiny osôb, ktorá chce do polikliniky investovať a ktorej členkou je aj Bubeníková. Rozprávajú aj o privatizácii ďalších zdravotníckych zariadení.

19.30 hod prichádza Jirko Malchárek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje s neznámym o odvolaní 2 BNO ľudí a dosadení svojich ľudí.

19.47 hod. prichádza Jaroslav Haščák.

Malchárek začína rozprávať o stretnutí s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera štát. Štát mu dlžil za nejaké zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchárka aby mu ešte schválil vyrovnanie 180 mil. Sk, za ktoré stiahne žaloby voči štátu (podľa Malchárka a Haščáka fiktívne). Malchárkovi sa to nepáči a chce o tom hovoriť s generálnym prokurátorom a s Ivanom Miklošom.

Malchárek sa pýta Haščáka ako sa mu pozdáva nedávno zverejnené prepúšťanie na MH SR. Haščákovi sa to páči a nabáda Malchárka aby smerom na verejnosť komunikoval takéto veci. Haščák sa pýta Malchárka na Roba Beňa (Malchárkov hovorca). Malchárek sa sťažuje, že sa síce snaží ale nie je schopný. Beňovi dáva za vinu aj negatívne články o ňom v SME (Monika Žemlová). Potrebujú asi niekoho iného. Rozprávajú celkovo o mediálnej komunikácii MH SR. Malchárek spomína rozhovory pre Hospodárske noviny, ktoré zorganizoval jeho brat.

Začínajú prechádzať pripravenú agendu:

Slovenské elektrárne, a.s. (SE)

Haščák rozpráva, že si sadol s novým predsedom dozornej rady SE Ľubošom Ševčíkom (Malchárkov poradca pre privatizáciu). Ľuboš Ševčík spolu s ľuďmi s PENTY (Peter Benedikt, Ľuboš Sekerka - riaditeľ a predseda predstavenstva PPC, a.s.) bude manažovať celé SE. Haščák vysvetlil Ševčíkovi ako budú spolupracovať (pravidelné stretnutia) a úkoluje ho.

Haščák rozpráva, že chce v SE prelomiť 100 miliónové obchody k jadru (likvidácia V1 a vyhoreného palivo), ktoré sú podľa neho zbytočné a ktoré slúžia len na odčerpávanie peňazí zo SE. Podľa Haščáka vo svete nedochádza k likvidácii jadrových elektrární (iba sa konzervujú na predpokladané ďalšie použitie v budúcnosti). Haščák vysvetľuje Malchárkovi problematiku cien elektrickej energie.

Haščák vysvetľuje Malchárkovi súčasný stav v SE: každý v predstavenstve si robí svoje obchody, Pavol Ponca podvádza vlastných ľudí, Igor Grošaft (Haščák sa s ním stretáva, dobre vychádzajú) urobil veľký obchod s elektrinou s dcérskou spoločnosť ruskej RAO UES, OstElektra (Malchárek má dostať 500 tis. EUR z tohto obchodu). Miloš Šujanský tiež podvádza (podviedol aj Haščáka). Najväčšie podvody robí podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Világi). Haščák dal Ševčíkovi príkaz stopnúť Wollnerovi všetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tiež odstaviť Rapšíka a chce sa stať gen. riaditeľom a predsedom predstavenstva SE,

a.s. Haščák sa rozhorčuje, že Wollner sa správa ako keby bol ministrom hospodárstva Világi a nie Malchárek.

Haščák má pre Malchárka pripravený zoznam 11-15 vecí v SE nad 100 mil. Sk, ktoré sa budú realizovať. Spolu ide o vyše 1 miliardu Sk. Všetky veci nad 20 mil. Sk schvaľuje dozorná rada SE. Majú v nej 5 ľudí z 12 (Ševčík, Jurica, Bubeníková, Konštiak, pridá sa aj Grošaft). Haščák má s Világim bližšie neurčenú vzájomnú dohodu v energetike, ktorá ale nefunguje a ktorú chce porušiť. Očakávajú protireakciu maďarov (Világi) za stopnuté Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasujú.

Haščák rozpráva, že zatiaľ dal Ľubošovi Ševčíkovi pokyn na jeden obchod - súťaž na informačný systém do SE. Budú 3 záujemcovia o dodávku (SAP, Logica a ešte jedna firma). Súťaž musí vyhrať SAP za 390 mil. Sk. Spravodlivá cena je okolo 350 mil. Sk Malchárek dostane províziu 25 mil. Sk.

Haščák hovorí Malchárkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapšíka a Šujanského. Malchárek hovorí, že to dnes povedal Ivanovi Miklošovi, Júliusovi Brockovi a maďarom. Haščák hovorí Malchárkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v žiadnej firme prepojený na Pentu). Dali ho nedávno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt záujmov má odstúpiť z dozornej rady SPP). Namiesto Šujanského dajú Vojtecha (Štefana) Haringa. Haščák káže Malchárkovi aby zmeny vhodne komunikoval v médiách. Ako dôvod má uviesť problémy s prevzatím SE talianskym Enelom. Malchárek hovorí, že o zmenách v predstavenstve SE hovoril s Fulviom Contim (prezident talianskeho ENELu), ktorý ich veľmi víta.

K privatizácii SE talianskym Enelom Haščák hovorí, že sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorým sa stále nemôže dohodnúť. Problémom zabraňujúcim dokončeniu privatizácie sú najmä nevýhodné zmluvy SE so Slovalco a vyčlenenie elektrární A1 a V1 a závodu na vyraďovanie jadrovooenergetických zariadení do štátnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednávanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). Malchárek chce vyjsť v ústrety Enelu v neprospech SR, za čo požaduje motiváciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provízie má prebehnúť cez navýšenie ceny, za ktorú má Penta predať Enelu Paroplynový cyklus o 1 mld. Sk. Haščák sa obáva možnej medializácie vydierania zo strany Enelu, ktorá by Malchárka stála miesto ministra. Ešte sa nevie rozhodnúť (šance sú 50:50). Musí sa rozhodnúť dnes, resp. zajtra. V prípade realizácie by Haščák z 1 mld, Sk navyše za PPC dal väčšinu Malchárkovi, niečo SDKÚ. Nejakých 50 mil. Sk by Haščák dal aj KDH. Malchárek by mohol zarobiť životné peniaze. Malchárek nevidí rokovací priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vidí len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce ísť. Haščák s Testim ešte urobí posledný pokus: Má sa s ním stretnúť hneď po tomto stretnutí s Malchárkom.

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. - SEPS

Haščák hovorí, že je tam nastavená taká istá komunikácia ako v SE, a.s. Penta má v predstavenstve 3 ľudí (2 vlastných, 1 z SDKÚ s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu budú venovať takisto Peter Benedikt a Ľuboš Sekerka. Je tam vytipovaných 10 obchodov z investičného plánu SEPS, ktorým sa budú venovať. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Haščák Malchárkovi zoznam týchto projektov.

Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade SEPS - 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20 miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav Szemet je Világiho človek.

Rozvodné závody - Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika - VSE. SSE a ZSE

Haščák delí províziu za výber poradcu na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií) SSE a VSE.

Z celkových 4,7 mil. EUR za poradcu pôjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Haščák chcel pôvodne 2 mil. EUR rozdeliť rovným dielom medzi Malchárka a členov výkonného výboru FNM Annu Bubeníkovú a Jozefa Juricu.

Začali sa ale do toho montovať SDKÚ a KDH. Haščák tak bude musieť niečo dať aj Igorovi Grošaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Väčšina ale pôjde Malchárkovi, Bubeníkovej a Juricovi. SDKÚ (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce ošetriť tak, že im ponúkne spoluúčasť na delení provízie z priameho predaja zvyšného minoritného balíka SSE a VSE. Haščák už rokoval s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SSE Patrick Luccioni, s ktorým sa dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Luccioni predbežne ponúkol províziu 2,5 mil. EUR čo je podľa Haščáka málo (len niečo vyše 1% z očakávanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil reálie, že Electricité de France (súčasný 49% vlastník SSE) je štátna firma a nemôže ponúknuť viac. Haščák to akceptoval s tým, že ešte sa u Luccioniho bude snažiť túto sumu zvýšiť na aspoň 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil na tretiny pre Malchárka, SDKÚ a 4 funkcionárov FNM (výkonný výbor FNM - Bubeníková, Jurica, prezídium FNM - Grošaft, Janota). Obáva sa ale, že Palacka bude chcieť viac, pretože predaj musí schváliť vláda SR (Palacka vypláca aj Mikloša). Haščák by to riešil tak, že by Palackovi povedal, že EdF dala menej. Problém je ale v tom, že EdF ako štátna firma nebude môcť províziu zaplatiť priamo Haščákovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude môcť overiť celkovú výšku provízie od EdF. Haščák hovorí, že funkcionárom z FNM v každom prípade musí dať 40 - 50 mil. Sk, keď chce aby fungovali, pretože oni nesú najväčšiu zodpovednosť a majú s tým najviac roboty (aj keď bežne dostávajú len 2 -3 mil. Sk každý, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk).

Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi).

U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provízia za zvyšný balík akcií VSE sa zatiaľ nebude deliť, pretože súčasný 49% nemecký akcionár RWE Energy zatiaľ neprejavil záujem o kúpu uvedeného balíka. Haščák skúsi ešte osloviť predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VSE Giestinga.

Transpetrol. a.s.

Haščák sa pýta Malchárka čo je s Transpetrolom. Malchárek hovorí, že zajtra by do SR mal na súkromnom lietadle prísť „Tybi“ a v pondelok alebo utorok na svojom

prúdovom lietadle BNO Rus zo spoločnosti Rusneft Spoločne rozoberajú prípad uväznenia BNO angličana, ktorý bol prepustený a odstavený z operácii v Litve a SR (rafinéria Mazeiku a Transpetrol vo vlastníctve Yukos Finance). Haščák hovorí, že by sa pred ukončením transakcie s Transpetrolom ešte pokúsil zvýšiť províziu od ruskej strany. Zatiaľ je z cca 100 mil. USD hodnoty transakcie dohodnutá provízia vo výške 3,5 mil. USD, čo je celkom dobrá výška (omnoho viac ako napríklad zo SSE). Operácia s Transpetrolom je predbežne odsúhlasená aj vo vláde SR. Haščák chcel aby celá provízia išla Malchárkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu (Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla Bugár a pravdepodobne aj Világi.

Fond národného majetku SR

Haščák predstavil Malchárkovi novú koncepciu fungovania FNM SR. Pôvodne chceli odvolať prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskôr sa rozhodli, že ho len odstavia od rozhodovania. O všetkom v prezídiu FNM bude rozhodovať pätica Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, hmotne ho zainteresúva člen výkonného výboru Jozef Jurica), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Világiho otroci Végh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uvedená pätica bude činnosť koordinovať s členmi výkonného výboru Anna Bubeníková (SDKÚ) - riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, Jozef Jurica (pôvodne ANO) - riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM, Ján Ďurana (SDKÚ) - riaditeľ sekcie reštitúcií a bezodplatných prevodov FNM a štvrtým členom, ktorého namiesto Mariána Karkuša (ANO) nedávno dosadil Haščák, ale nepamätá si jeho meno (pravdepodobne Roman Guderna). Ad hoc, v závislosti od konkrétneho privatizačného prípadu budú ešte priberať podpredsedu výkonného výboru Petra Huňora (SDKÚ) alebo dvoch členov výkonného výboru za KDH (Jozef Mihalik, Anton Brath) - tak aby mali potrebných 6 hlasov na prehlasovanie v 11 člennom výkonnom výbore FNM. Haščák má takýto systém fungovania dohodnutý už s financmajstrom SDKÚ Igorom Kucejom a s KDH. Ešte to musí schváliť Palacka.

Haščák napriek tomu, že odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s ním nechce úplne pohnevať, pretože im môže robiť problémy a obštrukcie pri niektorých technických veciach (zvolávanie prezídia FNM SR a pod.). Pred 2 týždňami sa Haščák stretol s Kojdom ohľadne Kojdových požiadaviek na Haščáka Kojda priniesol zoznam návrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktoré by Kojda tuneloval Bratislavskú teplárenskú, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, a.s.) a požadoval od Haščáka ich schválenie. Kojda požadoval na svoju firmu zmluvu s BAT na prenájom pozemkov na výstavbu novej turbíny a na dlhodobý odber tepla, požadoval tiež predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, požadoval správu voľných zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tiež z predstavenstva BAT odvolať Ladislava Eštoka a nahradiť ho svojím človekom, chcel zmluvu priamo s Pentou atď. Haščák sa rozčuľoval nad naivitou a nereálnosťou jeho návrhov a schválil mu len jeden malý obchod z uvedených obchodov (čerpadlá za cca 3,5 mil. Sk). Haščák potrebuje Kojdu aj na odvolanie

Nikolaja Ponevského (volajú ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa má navrhnúť Anna Bubeníková. Haščák informuje Malchárka (má si to nechať pre seba), že ho oslovil predseda predstavenstva BAT Ivo Foltín, ktorý sa s ním chce stretnúť. Foltín zľavil zo svojich pôvodných požiadaviek a chce pracovať pre Pentu. Haščák ešte nevie či je to skutočný záujem alebo ide o provokáciu. Uvidí po stretnutí s Foltínom.

Hlavným dôvodom odstavenia Kojdu je skutočnosť, že je nenažraný a má nereálne požiadavky. Haščákovi sa omnoho lepšie komunikuje s Igorom Grošaftom, ktorý má Kojdu na FNM neoficiálne nahradiť, a ktorý akceptuje Haščákom stanovené provízie. Grošaft je nekonfliktný a dobre komunikuje s Annou Bubeníkovou z Výkonného výboru FNM. Aby Kojda nerobil problémy (privatizácie rozvodných podnikov atď.), bude mu musieť Haščák ešte niečo podhodiť: cca 5-7 mil. Sk, maximálne 15 mil.

Sk. Nejakých 2 mil. Sk mu Haščák možno dá aj z provízie za poradcu pri privatizácii zvyšných balíkov akcií rozvodných závodov (viď vyššie). Haščák úkoluje Malchárka aby sa s Kojdom v pondelok stretol a pomohol tak veci. Malchárek má Kojdovi povedať, že Jozef Jurica je jeho človek (Malchárkov), že ho na FNM chce mať a nech ho Kojda akceptuje.

Haščák opisuje Malchárkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a členkou Výkonného výboru FNM Annou Bubeníkovou (reprezentuje záujmy Penta Group). Kojda odvolal Bubeníkovú z privatizačnej komisie (pravdepodobne na privatizáciu teplární - viď rozhovor Haščák - Bubeníková z 13.12.2005 k privatizácii teplární), pretože prekročila kompetencie a riadi aj jeho. Kojda si hneď obehol Gabriela Palacku, Ivana Mikloša, Jána Rusnáka a vysvetľoval im, že ho Bubeníková úkoluje a že keď to tak chcú, nech ich navzájom vo funkciách vymenia. Prebehli viaceré vzájomné stretnutia medzi Bubeníkovou, Ivanom Miklošom, Gabrielom Palackom, Igorom Kucejom a Jozefom Kojdom. Bubeníková bola z uvedenej privatizačnej komisie odvolaná. Vzápätí bola na intervenciu Haščáka opäť do komisie prijatá. Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že Bubeníková urobila pre SDKÚ veľa napr. provízia 100 mil. Sk za privatizáciu Paroplynového cyklu, provízia za ZSNP Žiar nad Hronom a z mnohých ďalších vecí a nemôžu ju len tak odvolať z komisie.

Malchárek sa pýta Haščáka na Kojdove kontakty. Haščák vysvetľuje, že Kojda je naviazaný na Jána Rusnáka (SDKÚ) - predseda výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a je trochu kamarát aj s Miroslavom Pikusom (Haščák ho vyššie navrhol na generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva SE). Malchárek sa pýta Haščáka, či môže na stretnutí s Kojdom povedať, že chce v SE vymeniť Rapšíka za Pikusa. Haščák mu hovorí, aby to nerobil, lebo Kojda by hneď bežal za Rusnákom a hovoril by mu, že Haščák nakázal Malchárkovi dosadiť za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Haščák objasňuje Malchárkovi Kojdovo správanie na príklade výberu poradcu na privatizáciu teplární v Bratislave, Trnave, Žiline, Zvolene, Martine a Košiciach, ktorým sa stala CAIB. Výber poradcu vrátane provízii kompletne zmenežoval Haščák. Kojda vzápätí kontaktoval Haščáka s tým, že výber poradcu zbehol v jeho réžii a ponúkol výber poradcu ako svoj vklad do privatizácie teplárni. Haščák ho odmietol a prirovnal Kojdove správanie k obchodníkovi s vodou.

Privatizácia Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s.

Haščák vysvetľuje Malchárkovi celé pozadie privatizácie bratislavského letiska.

Výber a činnosť poradcu na privatizáciu letiska Meinl Bank je kompletne v réžii Haščáka, resp. PENTA Group. Haščák má o privatizácii bratislavského letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Haščákove záujmy v privatizácii reprezentujú najmä Jozef Jurica - riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM a Anna Bubeníková - riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, ktorí sú zároveň členmi privatizačnej komisie na predaj bratislavského letiska. Haščák sa sťažuje na amatérsky postup predsedu privatizačnej komisie na privatizáciu letísk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovič), ktorý navštívil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tým, že ho posiela premiér Dzurinda a vicepremiér Mikloš s tým, ako má privatizácia prebehnúť (pravdepodobne v prospech J&T).

Haščák má s predstaviteľmi Meinl Bank dlhodobé vzťahy, vzájomne sa navštevujú, spolupracovali pri privatizácii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval záujmy Penta Group, z čoho keby sa na to bolo prišlo mohol mať Meinl Bank veľké problémy (strata bankovej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximálna dôvera. Haščák cez Meinl Bank perie peniaze z off-shorov. Došlo ale k neočakávanej situácii, keď subporadca Meinl Bank, ktorým je SH&E iniciatívne poslal privatizačnej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorého členom je Penta Group vyhodnotil ako najhoršiu aj keď ponúklo najvyššiu cenu (viď otvorené zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktoré je členom konkurenčného konzorcia.

Haščák má k privatizácii letiska pripravený akčný plán, ktorý pozostáva z 4 bodov:

• snaží sa prinútiť Meinl Bank, aby doručili komisii vlastné hodnotenie v prospech Two One, pretože SH&E nie je v priamom vzťahu k vláde SR ako poradca, ale len vo vzťahu k Meinl Bank.
• Haščák hovorí, že dnes sa v Bruseli stretne premiér Dzurinda s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schusselom, ktorý je nastavený aby tvrdo loboval za Two One (dovolávať sa spravodlivosti, pretože cena mala byť hlavný faktor pri privatizácii).
• Malchárek poslal Prokopovičovi BNO list
• Haščák sa snaží priamo finančne zainteresovať ministra dopravy Pavla Prokopoviča s ktorým sa má stretnúť cez weekend (Prokopovič poslal Haščákovi sms, že sa s ním chce stretnúť).

Haščák popisuje Malchárkovi spôsob akým sa snaží v privatizácii bratislavského letiska zainteresovať ministra dopravy Pavla Prokopoviča (volajú ho zmrzlinár). Prokopovič cez spoločnosť Novapharm, s.r.o. získal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenájmu Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave (Penta Group skončila v súťaži druhá). Prokopovič je cez osoby Jana Steblová a Zbyhnev Stebel majoritným vlastníkom (66%) tejto spoločnosti. Minoritný podiel dal Prokopovič Doc. MUDr. Michalovi Ondrejčákovi, CSc., ktorý ošetroval Prokopovičovho chorého otca na rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problémom spoločnosti je, že majú veľmi zle spravenú nájomnú zmluvu, nevedia to robiť, nemajú na výplaty, zdravotné poisťovne im vypovedajú zmluvy, železnice im zrušili dotácie a tak uvedený prenájom vlastne nemá hodnotu. Haščák ponúkol predstaviteľom Novapharm, s.r.o. 50 mil. Sk za uvedený prenájom (bez hodnoty). J&T už predtým ponúklo 20 mil. Sk. Haščák po čase zvýšil ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, čo by malo vlastne predstavovať úplatok pre Prokopoviča. Haščák si ešte nie je istý, či Prokopovičovi vôbec niečo dá, pretože im Prokopovič robí problémy (nielen pri privatizácii letiska). Uvažuje o možnosti použiť na neho donucovacie prostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku.

Malchárek odbočí od témy s tým, že J&T ho nemá rado, pretože nechce s nimi obchodovať. Peter Korbačka (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, či nemôžu urobiť aspoň obchod s budovou Ministerstva hospodárstva (MH by sa presťahovalo do priestorov J&T - pravdepodobne Presscentrum a odpredalo J&T uvolnenú budovu). Malchárek obchod odmieta a odmieta sa s predstaviteľmi J&T stretávať po hoteloch, keď sa nemôže na verejnosti stretávať ani s Haščákom. Železnice a pravdepodobne privatizácia ŽS Cargo Slovakia. a.s.)

Malchárek sa pýta Haščáka, či už železnice bežia. Haščák hovorí, že k železniciam si ešte niekedy v budúcnosti sadnú. -